Planéty našej slnečnej sústavy - Slnečná sustava

Slnecná sustava

Ahoj, prave teraz je .

TOPlist

TOPlist

Slnecná sustava
Prejsť na obsah

Planéty našej slnečnej sústavy

Obsah:
Planéty našej slnečnej sústavy
Okolo Slnka sa nepretržite pohybuje skupina otáčajúcich sa planét, mesiacov, komét a zhluk rôznych úlomkov telies. Táto „rodina“ je známa, ako slnečná sústava. Slnečná sústava vznikla zhruba pred 5 miliardami rokov z obrovského oblaku plynov a prachu. Planét v našej slnečnej sústave je deväť. Všetky udržuje na obežných dráhach gravitačná sila Slnka. Zatrieďujeme ich do dvoch skupín. Vnútornú skupinu tvoria Merkúr, Venuša, Zem a Mars, a do vonkajšej patria Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Planéty v sústave sa pohybujú okolo Slnka po eliptických dráhach tým istým smerom a otáčajú sa pritom okolo vlastnej osi. Planéty vzdialenejšie od Slnka sa pohybujú oveľa pomalšie. Najrýchlejšou planétou v našej slnečnej sústave je Merkúr. Planéty sú veľké nebeské telesá zložené z hornín, kovov a zmesi plynov. Niektoré, napríklad Zem a Venuša, sú obalené vrstvou plynov – atmosférou. Najväčšie planéty Jupiter a Saturn obklopujú prstence plynov a prachu. Teplota na povrchu planét je značne rozdielna: na Merkúre, ktorý sa nachádza najbližšie k Slnku, je za tamojšieho dňa horúcejšie ako v peci, kým na planéte Pluto na okraji slnečnej sústavy je 10 ráz chladnejšie ako za tuhých nočných mrazov. V ďalekohľade sa planéty javia ako svetelné disky putujúce po nočnej oblohe. Samy však nevyžarujú svetlo, iba odrážajú svetlo zo Slnka. Podľa doterajších poznatkov je Zem jedinou planétou v slnečnej sústave, na ktorej sú vhodné podmienky pre život. Hviezd, akou je naše Slnko, sú však vo vesmíre milióny a vedci usudzujú, že mnohé majú vlastné planéty. Je teda možné, že podobne ako na Zemi i na niektorých z nich existujú určité formy života. V našej slnečnej sústave sa nachádzajú tieto planéty: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Keby ste cestovali zo Zeme smerom k Slnku, míňali by ste iba dve ďalšie planéty. Najprv by ste prišli k Venuši, našej najbližšej planetárnej susede. Je asi taká veľká ako Zem, ale celkom iná. Husté mraky pokrývajúce Venušu obsahujú kvapky kyseliny sírovej. Jej tlak na povrchu je až 90-krát vyšší než na Zemi. Povrchová teplota predstavuje syčivých 500°C, a robí tak z Venuše najžeravejšiu planétu. Je to preto, lebo oxid uhličitý, ktorý sa nachádza v jej atmosfére, zachytáva slnečné teplo, podobne ako sklo v skleníku. Venuša sa otáča opačným smerom ako ostatné planéty.
Priemer na rovníku: 12 104 km
Vzdialenosť od Slnka: 108,2 mil. km
Povrchová teplota: +480°C
Doba obehu okolo Slnka: 224,7 dňa
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 243,16 dňa
Orbitálna rýchlosť: 35 km/s
Počet mesiacov: 0
Keď opustíte Venušu a budete pokračovať smerom k Slnku, stretnete sa s Merkúrom, najbližšou planétou Slnka. Merkúr sa otočí okolo vlastnej osi raz za 59 dní, a preto má veľmi dlhé dni a noci. To znamená, že strana obrátená k Slnku je veľmi horúca, ale jeho odvrátená strana je mrazivo studená, lebo tam nie je atmosféra, ktorá by zachytávala slnečné teplo. Merkúr je skalnatá planét bez známky vody a života. Jeho povrch vyzerá podobne ako povrch nášho Mesiaca. Je takisto posiaty krátermi vytvorenými pred tisícimi miliónmi rokov skalami, ktoré z vesmíru narazili do planéty. Avšak vnútri sa Merkúr pravdepodobne viac podobá Zemi. Jeho stred vytvára obrovská železná guľa.
Priemer na rovníku: 4 879 km
Vzdialenosť od Slnka: 57,9 mil. km
Povrchová teplota: +350°C
Doba obehu okolo Slnka: 87,97 dňa
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 58,65 dňa
Orbitálna rýchlosť: 47,9 km/s
Počet mesiacov: 0
Naša planéta kde žijeme sa nazýva Zem. Zem je treťou planétou od jej hviezdy – Slnka. Podobne ako iné planéty, sa pohybuje okolo Slnka v obrovskom kruhu nazývanom obežná dráha, pričom sa stále krúti. Hoci Zem, Venuša a Mars vznikli pravdepodobne v rovnakom čase a z rovnakého materiálu, sú dnes veľmi odlišné. Atmosféra Zeme obsahuje kyslík a Zem je jedinou planétou, ktorá má moria, a tým sa aj líši od ostatných planét slnečnej sústavy. Je to jediné miesto známe ľudským bytostiam, kde môžu žiť rastliny a zvieratá. Dve tretiny povrchu Zeme pokrývajú obrovské oceány, ktoré sa držia na mieste vďaka zemskej príťažlivosti. Voda v nich je priťahovaná aj mesačnou gravitáciou, čoho vysvetlením sú slapové javy (príliv a odliv). Vedci sa domnievajú, že Zem vznikla asi pred 4 600 miliónmi rokov. Tenká vonkajšia vrstva, nazývaná zemská kôra, pokrýva jej plášť – hrubú vrstvu hornín. Jadro Zeme je pravdepodob-ne pevná železná guľa, ktorá je obklopená vrstvou tekutých kovov. Okolo Zeme je tenká vrstva vzduch – atmosféra, ktorá blokuje škodlivé slnečné lúče a prachové častice z vesmíru. Zemská kôra, po ktorej chodíte, sa skladá z jednotlivých častí – platní. Tieto platne sa pohybujú oproti sebe veľmi pomaly a vytvárajú pohoria, doliny, sopky, ale aj spôsobujú zemetrasenia. Povrch Zeme sa tak neprestajne mení. Keďže sa Zem krúti, jej železné jadro pôsobí ako obrovský magnet. Tento magnetizmus sa využíva pri udávaní smeru pomocou kompasu. Planéta Zem má jeden Mesiac. Obieha okolo Zeme, pričom je k nej stále obrátený tou istou stranou. Nevyžaruje vlastné svetlo, je to len odrazené svetlo od Slnka. Mesiac nemá atmosféru, a preto sa teplota za mesačného dňa pohybuje okolo +115°C a za mesačnej noci až –160°C. Okrem toho na Mesiaci nie je voda, takže na ňom nemôžu žiť rastliny ani živočíchy. Jeho povrch tvoria rozľahlé hladké plochy, ktoré sú stopami po dávno tečúcej láve. Mesiac sa pri obehu okolo Zeme ukazuje v rôznych fázach – nov, dorastajúci kosáčik, prvá štvrť, dorastanie, spln, cúvanie, posledné štvrť, cúvajúci kosáčik. V roku 1969 na Mesiac pristál modul Appolo 11 a v ňom Američania – Neil Armstrong a Edwin Aldrin.
Priemer na rovníku: 12 756 km
Vzdialenosť od Slnka: 149,6 mil. km
Povrchová teplota: +22°C
Doba obehu okolo Slnka: 365,26 dňa
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 23h 56min 4s
Orbitálna rýchlosť: 29,8 km/s
Počet mesiacov: 1
Smerom „von“, zo slnečnej sústavy, od planéty Zem sa nachádza Mars. Boli časy, keď si veľa ľudí myslelo, že návštevníci Marsu tam stretnú inteligentných Marťanov. Avšak prvé prieskumné vesmírne lode nezaznamenali nijaké známky života, keď preleteli okolo vyprahnutej a skalnatej planéty. Automatické výskumné stanice Viging pristáli na povrchu Marsu, skúmali pôdu a pátrali po drobných živých organizmoch, no takisto nič určité nenašli. Hoci sa zdá, že tam teraz nie je život, Mars je pravdepodobne najlepším miestom vnašej slnečnej sústave, kde by si ľudia mohli vybudovať kozmickú základňu. Mars nemá tečúcu vodu a je tam veľmi chladno, pretože Mars je oveľa ďalej od Slnka než Zem. Jeho riedka atmosféra obsahuje oxid uhličitý, nezadržiava škodlivé slnečné žiarenie ako zemská atmosféra. Na Marse povieva slabý vietor, ktorý rozviruje červenkastý prach. Niekedy sú na tejto planéte veľké prašné búrky a prach potom zahalí celú planétu. Je tu veľmi málo oblakov a vzduch je príliš riedky na to, aby pršalo. Mars má dva malé, tmavé kráterové mesiace – Fobos a Deimos. Fobos meria v priemere asi 22 km a Deimos 14 km. Oba sú stále obrátené tou istou stranou k Marsu.
Priemer na rovníku: 6 794 km
Vzdialenosť od Slnka: 227,9 mil. km
Povrchová teplota: -23°C
Doba obehu okolo Slnka: 779,9 dňa
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 24h 37min 23s
Orbitálna rýchlosť: 24,1 km/s
Počet mesiacov: 2
Keď pocestujete z Marsu smerom k Jupiteru, prešli by ste cez oblasť, kde tisíce miniplanét zvaných asteroidy obiehajú okolo Slnka. Väčšina z nich meria v priemere iba niekoľko kilometrov. Najväčší asteroid je Ceres, ale Vesta, hoci je o polovicu menšia, je jasnejšia. Arethusa je černejšia než tabuľa. Tieto rozdiely svedčia o tom, že nie sú z rovnakého materiálu.
Keď sa výskumná vesmírna loď dostane cez pásmo asteroidov, stretne sa s Jupiterom, najväčšou planétou našej slnečnej sústavy. Všetky ostatné planéty spolu by sa doň umiestili vyše dvakrát a Zem sama by sa tam vošla vyše 1318-krát.
Jupiter je nebezpečné miesto. Pôsobí ako silný magnet a zachytáva žiarenie od Slnka, ktoré vytvára prstence. Toto žiarenie je 100 000-krát silnejšie než smrteľná dávka pre človeka. Je to obrovská kvapalná guľa, ktorej povrch je pokrytý hustými mrakmi obsahujúcimi vodík. Jupi-terove mraky sú ľadovo studené. Silné vetry ich rozfukujú do pruhovaných vzorov.
Už 300 rokov študujú astronómi záhadnú obrovskú červenú škvrnu na Jupiteri. Niekedy zmizne, ale vždy sa opäť objaví. Je to obrovský stĺp víriacich mrakov.
Jupiter má 16 mesiacov. Dvanásť z nich je veľmi malých, ale štyri sú veľké ako planéty. Najväčší z nich, Ganymedes, je väčší než Merkúr. Mesiace Európa, Ganymedes a Kallisto sú pokryté ľadom a posiate krátermi. Mesiac Io vyvrhne ročne milióny ton hmoty, takže jeho povrch sa stále mení.
Priemer na rovníku: 142 884 km
Vzdialenosť od Slnka: 778,3 mil. km
Povrchová teplota: -150°C
Doba obehu okolo Slnka: 11,86 roka
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 9h 50min 30s
Orbitálna rýchlosť: 13,1 km/s
Počet mesiacov: 16
Keď pocestujete ďalej od Jupiteru, prídete k Saturnu. Saturn je obrovská rotujúca kvapalná guľa, ktorá je veľmi ľahká. Táto planéta má veľmi studené mraky, ktoré sú prekryté vrstvou zmrznutej hmly, pretože Saturn dostáva od Slnka asi stokrát menej tepla ako Zem.
Saturn má 23 mesiacov. Najväčší z nich je skalnatý Titan, ktorý má aj atmosféru a mraky. Ostatné mesiace sa trochu podobajú nášmu Mesiacu.
Priemer na rovníku: 120 536 km
Vzdialenosť od Slnka: 1 427 mil. km
Povrchová teplota: -180°C
Doba obehu okolo Slnka: 29,46 roka
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 10h 39min
Orbitálna rýchlosť: 9,6 km/s
Počet mesiacov: 23
Urán, objavený až v roku 1781, úplne náhodne, je zelenkastý a veľmi studený. Zložený je zväčša z kvapalín a plynov, podobne ako Jupiter a Saturn. Má však asi iba ich polovičný rozmer a nevytvára mrakové útvary.
Všetkých jeho 15 ľadovo studených mesiacov je menších ako náš Mesiac.
Priemer na rovníku: 51 118 km
Vzdialenosť od Slnka: 2 869,6 mil. km
Povrchová teplota: -214°C
Doba obehu okolo Slnka: 84,01 roka
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 17h 14min
Orbitálna rýchlosť: 6,8 km/s
Počet mesiacov: 15
O Neptúne sme sa dozvedeli viac, keď Voyager2 obletel roku 1989 túto planétu. Neptún obklopuje jasne modrá vodíková atmosféra s mrakmi metánu a čpavku. Predpokladá sa, že má kamenné jadro, veľké asi ako Zem.
Okolo Neptúnu možno pozorovať tri prstence a osem obiehajúcich mesiacov. Najväčšie dva – Tritón a Nereid. Tritón je pozoruhodný tým, že sa otáča opačným smerom ako Neptún.
Priemer na rovníku: 50 538 km
Vzdialenosť od Slnka: 4 496,7 mil. km
Povrchová teplota: -220°C
Doba obehu okolo Slnka: 164,8 roka
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 16h 3min
Orbitálna rýchlosť: 5,4 km/s
Počet mesiacov: 8
Pluto je najvzdialenejšou a zároveň najmenšou planétou našej sústavy; jeho veľkosť je menšia než má náš Mesiac. Táto planéta je najchladnejšou v našej slnečnej sústave, jej teplota sa pohybuje okolo –230°C. Je to zatiaľ poslednou objavenou planétou slnečnej sústavy.
Pluto má jeden mesiac, Cháron, ktorého veľkosť dosahuje takmer polovicu veľkosti planéty.
Priemer na rovníku: 2 445 km
Vzdialenosť od Slnka: 5 900 mil. km
Povrchová teplota: -230°C
Doba obehu okolo Slnka: 247,7 roka
Doba jedného otočenia okolo vlastnej osi: 6dní 9h
Orbitálna rýchlosť: 4,7 km/s
Počet mesiacov: 1
Slnečná sústava má vajcovitý tvar
BRATISLAVA 2. júla (WEBNOVINY) - Slnečná sústava nie je guľatá. Podľa najnovších údajov sondy Voyager 2, ktoré spracoval Národný úrad pre letecvo a vesmír (NASA), je heliosféra (oblasť galaxie, na ktorú vplýva Slnko, ) asymetrická, pravdepodobne diskovitého až vajcovitého tvaru. Heliosféra sa skladá zo solárnych vetrov a rôznych objektov vypudených Slnkom. Jej hranice siahajú až po obežnú dráhu Pluta, asi šesť miliárd kilometrov od Slnka.
Dôkazom nepravidelného tvaru je prechod sondy Voyager 1 z heliosféry až za hranicu Slnečnej sústavy "iba" vo vzdialenosti 1,5 miliardy kilometrov od Slnka, kým Voyager 2, ktorú vypustili v roku 1977, prekročila hranicu na inom mieste vo vzdialenosti až spomínaných šesť miliárd kilometrov. Obe sondy budú jedinými operujúcimi prístrojmi za hranicami našej sústavy. "Prekročením heliosféry nastáva úplne nový vek objavovania," uviedol astronóm Randy Jokipii z University of Arizona, ktorý zároveň vzdal hold obom sondám za ich spoľahlivé fungovanie od roku 1977.
Pôvodne mali obe sondy iba obhliadnuť Jupiter a Saturn, kde získali vzrušujúce informácie, no neskôr sa Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol vyslať sondy za hranicu sústavy. Pokyny, ktoré im vysielajú pozemní operátori zväčša dorazia až po dvanástich hodinách. Každý z Voyagerov absolvuje denne 1,6 miliónov kilometrov letu. V prípade, že by narazili na nejakú inú civilizáciu, obsahujú zvukové a obrazové záznamy o živote na Zemi v sedemdesiatych rokoch. SITA.
Návrat na obsah